Osvedčené voblery pre lov na prívlač

Ako som už predčasnom v vniekoľkých článkoch o prívlači na stránkach Slovenského Rybára ako aj Poľovníctva a Rybárstva spomenul, lovím dravce na prívlač na umelé nástrahy, pričom preferujem hlavne lov voblermi. Za posledné roky pribudlo v mojom „arzenály“ neúrekom voblerov aj vďaka intenzívnym testom, ktorým sa venujem už niekoľko rokov. Pribudlo mnoho úlovkov na prívlač a hlavne skúseností, o ktoré sa chcem s vami podeliť.

Faktory ovplyvňujúce výber voblerov:
Za dlhé roky praxe som si zadovážil rôzne značky a typy voblerov, medzi ktorými mám už samozrejme svoje „tutovky“ v závislosti na: druhu dravca ktorého chcem loviť, charaktere vody (stojatá, prúdivá, hlboká, plytká, priezračná, pri kalená....), ročnom období, charaktere počasia a ďalších faktoroch, ovplyvňujúcich aktivitu toho ktorého druhu dravca... Nie je veru vobler ako vobler a podmienky ako podmienky, preto venujem ich výberu dostatočnú pozornosť. Popri vhodnom dráždivom pohybe nástrahy je dôležitým faktorom úspechu aj správny výber farebného odtieňa. Je to závislé hlavne na schopnosti dravca reagovať okrem pohybu aj na farebný odtieň v rozličných fázach dňa, za rozličných svetelných podmienok a čistoty vody. U každého druhu dravca je to individuálne, ale dá sa povedať, že v prítmí alebo v pri kalenej vode na farby dobre reaguje zubáč a pstruh ale aj šťuka a boleň. Práve za týchto podmienok volím nástrahy krikľavejších odtieňov - žltý, oranžový, biely, zlatistý, striebristý....(u voblerov neraz s kovovým leskom). V čistej až priezračnej vode a za denného svetla sa mi osvedčili skôr prirodzené farby rybiek, ktoré dravec uprednostňuje. Môže to byť sivasto-striebristá, matne biela, čierna, hnedastá, bledozelená a rôzne kombinácie uvedených farieb. Veľmi účinnými sú hlavne voblery s realistickým holografickým prevedením odtieňov.

Aj keď výnimka potvrdzuje pravidlo, zo skúseností môžem povedať, že dravce často reagujú na tie nástrahy, ktoré sa podobajú rybkám, ktoré sa vyskytujú v ich lovnom teritóriu, ktoré uprednostňujú vo svojom jedálničku. A to sú hlavne voblery. U nich sa totiž dajú verne napodobniť okrem tvaru aj: farba brucha, chrbta ale aj šupiny, plutvy (červená, oranžová) a oči. Tak ako pri nich, takisto aj u ostatných nástrah je však popri farbe dôležitý hlavne dráždivý pohyb nástrahy. Ten je podľa môjho názoru najdôležitejší pre oklamanie dravca. Veľmi dôležitým faktorom úspechu je popri tom spôsob vedenia nástrahy. Vždy sa pokúšam imitovať zranenú rybku alebo rybku, ktorá uniká pred útokom dravca. Dravce uprednostňujú hlavne takéto rybky ako aj tie, ktoré z nejakých príčin vystávajú z húfu.

Výber voblerov, taktika a technika lovu:
V akej hĺbke loviť? To je závislé hlavne od toho, v akej hĺbke sa vyskytujú rybky, ktoré sú práve stredobodom pozornosti loviaceho dravca. No a to je zase závislé od ročného obdobia, teploty vody, výskytu potravy...Môže to byť tesne nad dnom, v sĺpci alebo tesne pod povrchom. Dôležitý je aj výskyt prekážok v rôznych hĺbkach, ktoré môžu byť vhodným úkrytom pre drobné rybky ale aj striehnucich dravcov. Môžu to byť aj rôzne potopené stromy, hrany lavíc, zlomy, balvany, vodný porast... Aj podľa týchto faktorov používam rôzne povrchové - plávajúce, potápavé, plávajúce voblery s hlbokopotápavou lopatkou s vrchným úchytom. Podľa uvedených typov majú potápavosť od 0.2 do 8 m (napr. u „Popra“ vhodného hlavne na lov boleňov je to dokonca nulová potápavosť). Väčšinou lovím na riekach či VN do max. hĺbky 5-6 (8) m.

Čo sa týka vedenia nástrahy, je to u voblera a ostatných nástrah v niečom podobné, ale v mnohom odlišné. Väčšina záberov prichádza práve vtedy, keď niečo mením v navíjaní, v pohybe, hĺbke...Sú obdobia, keď dravce lovia na dne, v stĺpci alebo tesne pod hladinou. Hlavne v hlbších vodách sú veľmi úspešné práve posledne menované hlboko potápavé typy, ktoré majú navyše veľmi agresívny pre dravca dráždivý pohyb. Dajú sa dobre využiť aj v plytších vodách, pokiaľ budeme viesť vobler so zdvihnutou špičkou prútu tak, aby sme nezavadili o dno. Občasné „škrtnutie“ o dno nie je však na škodu veci, naopak, neraz vďaka zvýreniu dna upútame pozornosť dravca. Chce to len trocha praxe. Čo sa týka použitia takéhoto vobleru, je výhodou hlavne to, že ho viem dostať so sklopenou špičkou a rýchlejším prvotným navíjaním rýchlejšie do požadovanej hĺbky ku dnu. Navyše spomalením a prerušovaním navíjania dosiahnem perfektný sínusoidný pohyb nástrahy, imitujúci pohyb zranenej rybky.
Občas pridám rýchlejší a pravidelnejší pohyb, po ktorom zase nasleduje pomalší, dokonca až na pár sekúnd prerušený pohyb nástrahy. Pri zmenách rýchlostí navíjania, nezaškodí ak občas trhnem prútom a sklopením špičky prútu, či naopak, jej pridvihnutím, zmením aj hĺbku, v ktorej vediem nástrahu. Počas vedenia nástrahy prerušovaným pomalším štýlom pridám 1/4 – 1/2 otáčky kľučkou navijaka, pri trochu rýchlejšom navíjaní 3/4 až 2 otáčky, až občas na chvíľu prejdem do plynulého, ale nie príliš rýchleho navíjania. A samozrejme to striedam chvíľkovým prerušením navíjania. Rýchle vedenie nástrahy praktizujem jedine pri love boleňov a občas pstruhov. Neraz som mal zábery, keď som prestal navíjať a vobler bol v pohybe len zo zotrvačnosti a stúpal ku hladine. Mnohokrát sa mi stalo, že mi dravec zobral nástrahu až vtedy, keď som ju už vyťahoval z vody a dokonca mi nedávno po nej skočila šťuka až nad hladinou. Zopárkrát sa mi stalo, že som zatrhol jediný kus určitého modelu plávajúceho voblera, na ktorý som bol v danom čase úspešný na plytkej vode. V brašni som mal rovnaký, ale v potápavom prevedení, vhodný do hlbšej vody. Veľký problém to však nebol, jednoducho som pri vedení nástrahy držal prút vo vrchnej polohe so zdvihnutou špičkou (tak ako v prípade použita typu s hlbokopotápavou lopatkou v plytkej vode). Nebolo to síce celkom ono a nedokázal som pri pomalom navíjaní viesť vobler tak ako plávajúci-povrchový, ale dravcov som dokázal aj tak vyprovokovať k útokom.
Rôzne modely a typy voblerov majú rôzne pohyby, kmity. Osobitý, nenapodobiteľný pohyb a kmit majú aj delené voblery. Občas využívam aj modely s hrkálkami, ktoré kvôli zvukovému efektu nasadzujem hlavne pri nočnom love zubáčov a sumcov.
Z mojich "tutových voblerov“ môžem vyzdvihnúť napr. tie, čo sa mi najlepšie osvedčili na Hrone (ale aj na Váhu či menších riečkach, ale aj na VN s výskytom porovnateľnej obsádky dravcov a rybiek). Tu sa vyskytuje vo veľkom množstve plevelná ryba, ktorú uprednostňujú dominantné dravce ako boleň, sumec, zubáč, šťuka ale aj ostrieže či jalce. Sú to hlavne belice, plotice, červenice, plosky a z tých väčších rýb - jalce, nosále, podustvy a pleskáče.
Dlhé roky je u mňa jednotkou napodobnenina plotice farbou aj tvarom, pričom sa farebne trochu podobá aj na ostatné spomenuté rybky. Ide hlavne o čierny chrbátik striebristé boky s imitáciou šupín a bielym bruškom. Ako som už spomenul, pri výbere voblerov zohráva významnú úlohu aj imitácia očí a plutiev. U tohoto modelu je to navyše falošné tmavé oko. Tento má svojský, iným modelom skoro nenapodobiteľný kmit. V širokej škále rôznych modelov, typov a značiek nájdeme veľa porovnateľných voblerov.
Samozrejme, že v spomenutých lokalitách neraz siahnem aj po iných vobleroch či nástrahách aj iných tvarov a odtieňov. Veľmi šťastnú ruku som mal pri ich výbere aj v jeden pochmúrny sychravý novembrový deň, kedy som zažil doslova "šťučie orgie". Po 3 hodinách lovu na jednej blízkej VN (s prevládajúcim výskytom zubáča) bez záberu, pričom som vyskúšal všetky možné nástrahy (hlavne twistre, ripre a voblery), som sa odhodlal vyskúšať šťastie na jednom obľúbenom mieste na Hrone. Už na prvý pohľad bol obrovský rozdiel hlavne v čistote vody. Na rozdiel od VN bola v Hrone čistá, priezračná voda. S netrpezlivosťou som naviazal svoju „tutovku“ a hneď po prvom náhode „bum“ a bola tam prvá asi 58 cm šťuka. Potom nasledovali ďalšie náhody a ďalšie šťuky ale už aj väčších rozmerov okolo 70 cm a jedna odopnutá mala dokonca cez 80 cm. Po 12 ulovených šťukách, 3 odopnutých, 1 ulovenom jalcovi a ďalších 4-5 záberoch som si dal pre bolesti chrbtice menšiu prestávku (predsa len 3 + 3 h lovu dali zabrať), po ktorej som sa rozhodol zaexperimentovať a nasadil úspešný „šťukový vobler“ z EP v Írsku, či sa „zapíše“ aj na tomto mieste. Bolo už tesne pred zotmením a tak som nemal veľa času. Vlastne som ho ani nepotreboval. Asi po 3. nahodení som v ruke a na špičke prútu zaregistroval záber. Najprv som bol však v pomykove, lebo záber bol vlastne len ako malé „ťuknutie“ a až napínajúci vlasec a mierne ohnutý prút ma presvedčili, že na jeho konci visí nejaká ryba. Po chvíľke som prút trochu pridvihol a prisekol. Ten sa ohol ako luk a „neznámy tvor“ si to s kľudom angličana“ namieril do stredu, mňa ako lovca úplne ignorujúc. Po prvom výpade ryby a odvinutí asi 20 m vlasca som sa pokúšal rybu viac pribrzďovať a postupne priťahovať. Ale to sa mi lepšie začalo dariť až po dobrých 7 minútach, po ktorých nasledoval tvrdý, vyrovnaný boj, kto z koho. To som už v priezračnej vode zazrel svojho protivníka a uvedomil som si, s kým mám do činenia. Bola to krásna vypasená šťuka, hotový „krokodíl“. Po silných výpadoch a „vývrtkách“ som ju po vyše 15 minútach nakoniec zdolal a s nemím úžasom položil do jesennej
trávy. Mala krásnych 99 cm a 9,4 kg. Zdolal som ju na spomenutý úspešný vobler a vďaka pomerne jemnej zostave (prút 2,7 m, 20-40g, 30-ka navijak a vlasec 0.22 mm bez nadväzca) som si celý súboj plný adrenalínu vychutnal až dokonca.
Porovnaním a opisom oboch 3 hodinových lovov v jeden deň na rôznych revíroch som chcel poukázať na to, že po počiatočnom neúspechu sa netreba hneď vzdávať. Neraz povestnému šťastiu pomôže nejaký experiment, napríklad zmena revíru či osvedčenej nástrahy.
Tým osvedčeným však zostávam verný, nakoľko mi priniesli mnoho úspechov a aj vďaka nim som zažil krásne súboje a mám ich vo svojom arzenály z každého aj po 3-4 kusoch. Dúfam, že k nim pribudnú aj ďalšie „tutovky“ po úspešných testoch a dosiahnutých úspechoch. Popri prepotrebnom kúsku šťastia, správnej taktike a technike lovu a správnom výbere nástrah, je podľa mňa veľmi dôležitým podmieňujúcim faktorom úspešnosti lovu hlavne dôvera v nástrahu.
A ešte niečo: to moje pomenovanie najúspešnejších voblerov treba brať s rezervou, pretože našťastie absolútne „tutovky“ neexistujú. To by prívlač stratila svoje čaro, mnohí výrobcovia voblerov by prišli o „kšeft“ a hlavne by „tiež rybári - mäsiari“ ešte viac zdecimovali obsádky rýb.
Štatistika z ktorej som vychádzal:
Aj keď mám vo svojej výbave viacero značiek, modelov a typov voblerov, zameriam sa len na tie, ktoré sa mi najviac osvedčili na konkrétneho dravca. Vychádzal som z mojich štatistík hlavne za posledných 5 rokov intenzívneho lovu, ale aj zo štatistík mojich priateľov, z ktorých si mnohí uvedené voblery zadovážili na moje odporučenie. No a naopak, ja som si zase zadovážil tie, ktoré oni s úspechom použili skôr a ja som ich ešte nemal vo svojom „arzenály“.
Z mojich úlovkov za posledných 5 rokov prevládali zubáče, ktorých mám ulovených za toto obdobie vyše 400 ks. Nasleduje pstruh (hlavne dúhový) do 170 ks, šťuka do 200 ks, sumec - do 50 ks (na ne som si „posvietil“ špeciálne až v r. 2004), bolene a jalce spolu do 100 ks, ostriežov a iných za papuľku chytených rýb (pleskáče a plotice) bolo približne 60 ks. Do štatistiky som nezarátal tie ryby, čo som nachytal na iné nástrahy či inou rybolovnou technikou ani v rámci 2 ročníkov ligových a ostatných prívlačových pretekov a na tréningoch, kde prevládali hlavne drobnejšie jalčeky, (plosky, beličky a býčkov som však nachytal na drobné rotačky či marmišky).
Za celú moju vláčkársku kariéru som samozrejme ulovil ďaleko viac dravcov (prevládali hlavne šťuky, zubáče, jalce a ostrieže). Odhadom za vyše 25 rokov praxe (podotýkam, že som sa ale nevenoval vyložene len lovu na prívlač, aj keď ho v posledných 10. rokoch najviac preferujem) to bolo vyše 3000 ks. Ak si pomyslím, že dávnejšie sa mohlo vláčiť len od 1. septembra a venujem sa aj iným technikám lovu (hlavne plavačke), je to celkom slušná bilancia!
Do štatistiky sú zarátané len úlovky z vôd SRZ a nie zo súkromných revírov, na ktorých tiež testujem hlavne nové nástrahy a kde som nachytal za posledné roky množstvo dúhákov ale aj šťúk a zubáčov.
Prvé voblery, vyrábané z tvrdeného polystyrénu som si zadovážil niekedy okolo r. 1980. Začiatkom 90. rokov som si zadovážil na odporučenie jedného priateľa - vláčkára prvé voblery Salmo. A to som urobil veľmi dobre, pretože sa mi zo všetkých najviac osvedčili a najviac úspechov som dosiahol práve s nimi! Skúsenosti a úspechy neustále pribúdali a pribúdajú. Je tomu tak aj vďaka intenzívnemu testovaniu a neformálnej spolupráci s niekdajším ako aj terajším dovozcom - zástupcom tejto značky v SR. Podporil to nielen tento fakt ale hlavne výsledky a vzájomná spokojnosť. Tú vyjadril aj jeden zo spolumajiteľov výrobcu, s ktorým som mal tú čeť sa stretnúť na „Inchebe 2004“ a povyprávať o úpešnosti a napredovaní tejto značky. Vo svojom „arzenály“ mám voblery aj od ostatných známych či menej známych výrobcov ako aj originály vyrobené mojimi priateľmi - vláčkármi. Ako oficiálneho testera Albastar pre SR ma nesmierne teší fakt, že sa k nám začali nedávno dovážať po „gumkáčoch“ už aj voblery.
Lovu ZDAR Robo Fulop

Novinky e-mailom

Anketa

Aký druh ryby lovíte?
šťuka
šťuka11.3 %
zubáč
zubáč11 %
sumec
sumec11.5 %
boleň
boleň10.9 %
ostriež
ostriež11.3 %
jalec
jalec11 %
pstruh
pstruh11 %
hlavátka
hlavátka10.9 %
biela ryba
biela ryba11.2 %

Produkt bol pridaný do vášho košíka.

Navrch stránky
Facebook
Facebook
Facebook